Prinášame vám recenziu na kórejskú drámu tejto jesene What Comes After Love, ktorá melancholicky zobrazuje medzinárodnú lásku a zároveň vytvára kultúrne mosty medzi Južnou Kóreou a Japonskom. V hlavných úlohách sa predstavili Sakaguchi Kentaro a Lee Se Young.
Melodráma What Comes After Love rozpráva príbeh o Kórejčanke Choi Hong (Lee Se Young), ktorá sa ako univerzitná študentka literatúry rozhodla odísť od matky do Japonska. Tu spoznáva Japonca Aoki Junga (Sakaguchi Kentaro), ktorý tiež študuje literatúru. Zaľúbia sa do seba, sú spočiatku šťastní, ale pre osamelosť Hong, ktorej chýba rodina a priatelia, sa rozídu. Stretnú sa nečakane o päť rokov neskôr v Južnej Kórei. Hong pracuje v nakladateľstve svojho otca a Jungo sa stal spisovateľom, ktorého román, napísaný na základe ich lásky, vyšiel aj v Južnej Kórei a na autogramiády a rozhovory s knihou potrebuje prekladateľa. Hong sa snaží nájsť lásku v partnerstve s dlhoročným kamarátom Song Min Junom (Hong Jong Hyun) a o Junga má záujem jeho bývalá priateľka Kobayashi Kanna (Nakamura Anne). Staré rany sa otvárajú a je jasné, že Hong a Jungo doposiaľ neprestali ľúbiť jeden druhého. Objasnia sa ich nedorozumenia a nájdu k sebe znova cestu?
Kórejská a japonská kultúra sú mi veľmi blízke, preto bolo veľmi zaujímavé pustiť sa do sledovania tejto drámy. Vznikla na motívy rovnomenného románu kórejskej spisovateľky Gong Ji Yeong a japonského spisovateľa Hitonari Tsujiho. Dráma má 6 častí, každá trvá približne hodinu. Kto pozerá japonské drámy, tomu takýto formát nie je neznámy. V dráme sa rozpráva tromi jazykmi: japonsky, kórejsky a anglicky. Dialógy boli postavené prevažne na schopnosti Seyoung rozprávať najmä japonsky. V rozhovore uviedla, že plynule japonsky rozprávať nevie a scenár sa naučila memorovaním textu. Kentaro rozprával len japonsky (až na malé odchýlky aj anglicky). Obaja sa mimo kamier spolu rozprávali prostredníctvom prekladateľov alebo online prekladačov. Napriek jazykovej bariére, ktorá ale na druhej strane pomohla lepšie hercom stvárniť obe postavy, vznikla medzi hercami prirodzená chémia, ktorá si zaslúžila uznanie a pochvalu ako v Južnej Kórei, tak v Japonsku.
Dráma sleduje dve línie deja: minulosť a prítomnosť. Vidíme, ako Hong prišla do Japonska, ako sa spoznala s Jungom, ako sa do seba zaľúbili, ako začal ich vzťah, ako prebiehal a kde sa to začalo kaziť. Ide o rodinnú drámu, preto tu explicitné scény nie sú. Nevidíme viac ako bozky a držanie sa za ruky, aj to najmä do polovice drámy. Do spomienok sa vracajú ako Hong, tak Jungo, takže divák má možnosť nahliadnuť do vnútorného sveta oboch. Divák vie, čo každý z nich prežíva, oni dvaja nie. Za rozpadom ich vzťahu je neschopnosť medzi sebou komunikovať a ich egá a nie preto, že ide o Kórejčanku a Japonca. Divák často pociťuje pri sledovaní ich vzťahu úzkosť a frustráciu, keďže sa v deji nachádza mnoho miest, kde by mohlo dôjsť k dialógu, ale ten nenastáva. Jeden z najemotívnejších okamihov bol, keď Hong počas hádky prešla plynule z japončiny do kórejčiny. Divák vtedy môže naplno vnímať frustráciu a priebeh emócií, keď sa Hong vzďaľuje Jungovi nielen fyzicky, ale aj mentálne. Keďže ide o dvoch študentov literatúry a neskôr ľudí, ktorí pracujú s knihami, veľmi často sa tu stretávame s filozofiou lásky a jej poetickým poňatím.
Keď sa príbeh vracia do spomienok, kamera je v teplých a jasných farbách. Hong má svetlohnedé vlnité vlasy, Jungo tiež. Viac dochádza k situáciám, keď oboch vidíme usmievať sa alebo smiať. Obklopuje ich jar a rozkvitnuté sakury, symbol života a nových začiatkov. Dej sa vtedy odohráva v Tokiu a Kyote, keď tvorcovia drámy využívajú farebnú scenériu Japonska a jeho miest, takže si diváci prídu na svoje. Pri zobrazovaní prítomnosti prevládajú studené farby a príbeh je zasadený do zimy. Prevláda najmä čierna a hnedá farba a noc. Hong má rovné tmavé vlasy, Jungo tiež. Súčasnosť sa odohráva v Soule. Dráma je spočiatku dynamická a má trošku komické prvky, avšak ako dej pokračuje, tempo sa spomaľuje, farby tmavnú, postavy postupne z deja miznú, aby ostali tie najhlavnejšie a pribúda scén dlhého pozerania do okna, dlhého sedenia v aute, dlhého pozerania si do očí a neustáleho vracania sa k osamelosti Hong v Tokiu. V skratke: melanchólia, úzkosť, zmätok, frustrácia a smútok, keď obaja hľadajú cestu k svojej stratenej láske. Má dráma šťastný koniec? Má. Koniec môže ale niekoho sklamať. Najmä pre gradáciu citov medzi hlavnými postavami môže záver vyznieť akosi uponáhľane.
Veľkým prínosom a čím sa dráma líši od iných je to, že v mnohých okamihoch (najmä v jej prvej polovici) dráma bližšie približuje divákom japonskú a kórejskú kultúru. V tomto prípade ide viac o spoznávanie japonskej kultúry. Keďže v dialógoch prevláda japončina, štýl zobrazenia komunikácie a lásky je viac japonský. Ak sa zaujímate o japonskú kultúru, viete, že Japonci sú v láske viac rezervovaní, čo ale dopĺňa zobrazenie lásky Kórejčanmi (napr. Hong iniciovala bozk či Junga odrazu objala, čo ho milo prekvapilo atď.). Dej sa hmýri mnohými postavami, z toho najväčší priestor majú tri: dlhoročný kamarát Hong Min Jun, ktorý márne čaká, kedy mu Hong opätuje jeho city, bývalá Jungova priateľka Kanna, ktorá zúfalo túži, aby sa k nej vrátil, a Choi Rok (Lee So Hee), sestra Hong, ktorá je sestrinou veľkou kamarátkou a oporou. Ani jedna postava nie je záporná. Neodohrávajú sa tu žiadne intrigy a tragické dejové zvraty. Jediným nepriateľom postáv je neschopnosť medzi sebou komunikovať. Všetko sú to bežní ľudia, ktorí len túžia ľúbiť a byť ľúbení a na základe toho všetky postavy konajú. Sympatizujete ako s hlavnými postavami (aj keď level frustrácie je niekedy skutočne vysoký, ale koniec koncov ide o melodrámu), tak s vedľajšími postavami, pretože každý z nás zažil neopätovanú lásku a pozná city, ktoré s takouto láskou prichádzajú. Ak dlhodobo sledujete japonské alebo kórejské drámy, nie je tu niečo, čo by vás prekvapilo a ešte predtým ste v drámach tohto typu nevideli. Napriek tomu ide o jemnú a milú drámu o láske, snahe naučiť sa medzi sebou komunikovať a kultúrnych mostoch medzi Južnou Kóreou a Japonskom. Emotívne scény jemne dopĺňa príjemná, pomalá inštrumentálna hudba. Jediná pieseň s textom je od kórejskej speváčky Fromm spievaná v angličtine Closer Than Stars. Drámu si môžete pozrieť TU alebo TU.
