Recenzia: Wotakoi: Love Is Hard for Otaku približuje cez romantickú líniu kultúru anime, mangy či videohier, ako aj postavenie žien otaku v japonskej spoločnosti

Japonský film Wotakoi: Love Is Hard for Otaku sa cez lásku a komédiu medzi dvomi otaku zameriava na život subkultúry, na ktorú sa vonkajší svet pozerá s predsudkami a nepochopením.

Narumi Momose (Mitsuki Takahata) má 26 rokov a práve si našla prácu, kde stretla kamaráta z detstva, Hirotaku Nifujiho (Kento Yamazaki). Je krásnym a pracovitým mužom, ktorý je zároveň otaku (posadnutý špecifickým kontentom pop kultúry). Narumi pred všetkými skrýva, že je otaku zahľadená do BL máng. Toto tajomstvo sa o nej dozvie len jej kamarát z detstva. Po práci sa obaja zvyknú rozprávať o svojich otaku záujmoch. Nifuji sa jedného dňa rozhodne pozvať Narumi na rande so slovami, že by tvorili krásny otaku pár. Narumi súhlasí a z kamarátov sa stanú partneri. Ich vzťah musí čeliť rôznym náročným situáciám.

Film Wotakoi: Love Is Hard for Otaku/Wotaku ni Koi ha Muzukashii pochádza z roku 2020 a je natočený podľa rovnomennej mangy od Fujity. Film je predovšetkým romantickým príbehom, ktorý využíva prvky komédie a muzikálu. Narumi začína v novej práci a robí všetko pre to, aby sa nikto nedozvedel, že je otaku zbláznená do BL príbehov, keďže kvôli tomu jej skončil predchádzajúci vzťah. O jej vášni sa dozvie len Nifuji, jej kamarát z detstva, ktorý sa časom stane jej partnerom. Takmer dvojhodinový film sa zameriava na ich románik, prvé rande a neustále nedorozumenia. Sem patrí snaha Nifujiho potlačiť posadnutosť Narumi byť otaku a snaží sa ju mať rád, čo môže byť sklamaním pre tých, ktorí anime videli. Vedľajšie postavy Hanako Koyanagi (Nanao) a Taro Kabakura (Takumi Sato) sa objavia v tretej tretine príbehu. Ich prítomnosť znamená potencionálne ľúbostné záujmy ústrednej dvojice a neponúka doplnkovú dynamiku ďalšieho otaku páru. Pozornosť vo filme sa zameriava na kostýmy, ktoré sú ako vytiahnuté z mangy: od pracovného oblečenia až po oblečenie na rande. Medzi hereckou dvojicou Mitsuki Takahata a Kento Yamazaki existuje nepopierateľná chémia. Pozornosť filmu sa upriamuje na Narumi, ale divákov zaujme najmä Kento Yamazaki. Herecké obsadenie bolo celkovo dobré, Yamazaki však svojou prítomnosťou vynikal. Divákov zasiahne všetko od výrazov tváre, reč až po tichú charizmu.

Cieľom filmu je zamerať sa na kultúru otaku a jej mentalitu, sledovať ťažkosti vo vzťahoch v súčasnej japonskej spoločnosti a pravidlá hlavného prúdu. Prvý prvok dominuje. Objavujú sa tu časti zahŕňajúce anime, mangy, videohry, cosplay a populárnu hudbu. Sleduje, ako sa ústredná dvojica zdá vo svojom svete veľmi pohodlná, ale pred vonkajším svetom musí predstierať, že do otaku sveta nepatrí. Hovorí o realite, ako zvyšok populácie vníma a zaobchádza s ľuďmi, ktorí sú otaku. Akékoľvek vybočenie zo zaužívanej normy a skupinovej mentality je totiž chápané ako chyba. Film sleduje aj novoobjavenú mentalitu žien v Japonsku, ktoré uprednostňujú byť samé, než byť s niekým, kto im neposkytuje šťastie a bezpečnosť z finančného a romantického hľadiska. Posolstvom tohto filmu je, že nie je vôbec zlé byť otaku a každý môže nájsť lásku kdekoľvek. Napriek témam, ktoré film otvára, nejde o ťažký film. Ide o roztomilý príbeh v štýle anime/mangy, ktorý zahŕňa intenzívne farby a množstvo spevu a tanca. Treba sa pripraviť na dávku gýču, trápna a strihu, ktorý je občas šialený. Kamera je pestrá a pôsobivá. Filmom sprevádza hudba japonského skladateľa Shiro Sagisu, ale svojimi piesňami prispeli aj hlavní protagonisti, napríklad Kento Yamazaki naspieval pieseň Boku ni nani ga dekiru no darou. Film si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.