Recenzia: Bungaku Shojo je krátkym príbehom editorky, ktorá prežíva prvú lásku so spisovateľom neschopným lásky

Krátka japonská dráma Bungaku Shojo vykresľuje príbeh editorky, ktorá nikdy dosiaľ nebola zaľúbená, a spisovateľa, ktorý nedokáže ľúbiť. Stane sa, že sa do seba zaľúbia.

Tsukushiro (Aoi Morikawa) je 26-ročná editorka kníh. Nemá skúsenosti s láskou, namiesto lásky sa zameriava na čítanie kníh. Jej sen sa splní, keď dostane príležitosť byť editorkou jej obľúbeného spisovateľa Kagayu (Yu Shirota). Možno je skvelý spisovateľ, ale ťažko sa s ním spolupracuje. Má pisateľskú krízu a jeho nové knihy sa nepredávajú dobre. Tsukushiro ho povzbudzuje, aby napísal nové ľúbostné romány, ale on odmieta pre neuvedené dôvody. Kagaya si Tsukushiro rád doberá kvôli jej naivite. Jej city k nemu sa začínajú komplikovať.

Dráma Bungaku Shojo/A Virgin Woman of Literature má osem častí, každá z nich trvá 25 minút, takže drámu zvládnete za jeden večer. Dráma vznikla v roku 2018 na motívy rovnomenného webtoonu od Mayaky Nakano. Dráma, ktorá rozpráva príbeh o neskúsenej editorke zaľúbenej do svojho obľúbeného spisovateľa – sukničkára, ktorý nemá záujem o trvalý vzťah, začala dobre, avšak nedokázala toto tempo udržať. Herci boli zvolení dobre. Herec Yo Shirota pôsobil presvedčivo a očarujúco (z matkinej strany má španielskych predkov). Škoda, že sa do svojej úlohy nemohol oprieť viac a ukázať viac, keďže dráma bola krátka. Aoi Morikawa, ktorá v týchto typoch drám hrá pomerne často, zahrala dostatočne neskúsenú dievčinu, ktorá sa okamžite do hlavného hrdinu zaľúbi. Fakt, že Tsukushiro nestratila srdce, keď sa veci komplikovali a nešli tak, ako očakávala, z nej robili silnejšiu hrdinku, ako by si niekto myslel. Neznížila sa a nestratila sa, aby získala lásku hlavného hrdinu. Aj keď Aoi občas hrala prehnane, vyznelo to celkovo prirodzene. Vedľajšia postava Mochizuko Chihiro (Nakao Masaki) je kolegom Tsukushiro. Tejto postavy mi prišlo veľmi ľúto. Neustále vyznával Tsukushiro lásku, ale keďže tá bola zaľúbená do Kagayu, sústavne ho odmietala. Aj keď scenáristi ukázali, čo sa mu na Tsukushiro páčilo, nedokázal ma presvedčiť o láske. Jeho postava budila zdanie, že je tam len na doplnenie prázdnych scén medzi scénami s ústrednou dvojicou a na vyvolanie nepotrebného konfliktu medzi ním a Kagayom. Mala som pocit, že je najslabším článkom v scenári. Nie ten herec, ale jeho postava. Ak čakáte náruživé romantické scény, tak sa ich nedočkáte.

Ide o typické spracovanie mangy, v ktorom sa objavujú scény, keď muž zachraňuje ženu, keď je žena opretá o stenu s oproti stojacim mužom, ktorý jej rukou bráni, aby odišla, či keď hlavný hrdina neustále uráža hlavnú hrdinku, ktorá mu poďakuje a ešte viac sa doňho zaľúbi, pretože sa na konci zázračne zmení, aj keď celý čas pôsobil ako sukničkár. Základom príbehu je sledovanie, ako sa dvojica do seba zaľúbila a ako spracováva to, že sa do seba zaľúbila. Z mnohých scén sa mi páčila časť deja, keď sa divák dozvedá o minulosti Kagayu a jeho prvej láske, jeho múze. Ich vzťah bol sladký a všetko znášajúci. Skutočne som chcela vedieť viac, čo sa jej stalo. Ale keďže toto je mimoriadne krátka dráma, nebol čas na rozvinutie postáv v príbehu. Záver bol nečakane rýchly a ja som ostala len: „Čože?“ Ako keby niečo chýbalo a mierne ma to sklamalo. Škoda, že to nie je dlhšia dráma, pretože mala potenciál. Je to romantický príbeh, ktorý zvládnete možno na jedno posedenie. Herecké obsadenie bolo dobré a herci sa skutočne snažili, len ten scenár občas škrípal. Ak máte náladu na drámu, ktorá je krátka, nič v zásade sa tam nedeje, len si potrebujete oddýchnuť, toto je pre vás. Nie je to dráma, ktorú by ste si dlho pamätali, ale ako spríjemnenie voľného času je to dobré. Na začiatku každej časti znela pieseň A Long Hello Goodbye skupiny Special Favourite Music, na jej záver to bola skladba Kimi no Namae skupiny Sonar Pocket. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.