Recenzia: Pretty Proofreader opisuje príbeh redaktorky, ktorá sa túži stať najlepšou vo svojom odbore a pritom nájde lásku

Japonská dráma sleduje príbeh ženy, ktorá sa chce stať módnou redaktorkou. Dostane sa však na oddelenie korektúry. Aj tam však sníva o tom, že sa raz stane prestížnou redaktorkou.

Kono Etsuko (Ishihara Satomi) sa snaží každý rok dostať do redakcie módneho magazínu Lassy, ktorá dlhodobo nikoho neprijíma. Na pohovory chodí tak často, že sa v spoločnosti stane dobre známou. Keď jej zavolajú z personálneho oddelenia, prekypuje šťastím. Šťastie však rýchlo spľasne, keď sa dozvie, že sa stáva korektorkou rukopisov. Etsuko oblečená vo výrazných šatách presahuje rámec korektúry, keď sa osobne stretáva s autormi a prichádza na opísané miesta, aby si overila skutočnosti. Snaží sa svoju prácu dotiahnuť do dokonalosti a dostať povýšenie do redakcie magazínu. Napriek obavám z rozdielov medzi redakciou a korektúrou si postupne začína uvedomovať, že je táto práca príťažlivá.

Dráma Pretty Proofreader/Jimi ni Sugoi! Koetsu Garu Kono Etsuko bola natočená v roku 2016. Má 10 častí, každá z nich trvá 55 minút. Dráma bola natočená podľa románu Koetsu Garu od Ayako Miyagi. Objavila som ju po tom, čo som hľadala japonskú zábavnú drámu a keďže v nej hrá moja obľúbená herečka Ishihara Satomi, dala som jej šancu. Dráma sa stala jednou z mojich obľúbených. Mala som pocit, že to bude jedna z klasických romantických komédií, ale namiesto toho som videla skvelý dej s úžasnými hereckými výkonmi. Dej má veľmi edukačnú formu. V každej epizóde sme svedkami odlišných príbehov, ktoré boli srdečné a úprimné. Príbeh v sebe niesol romantiku, ale na tú sa dej nesústredil. Napriek tomu sa mi páčilo, ako sa ústredná dvojica podporovala a povzbudzovala. Boli spolu roztomilí. Dráma sa totiž viac sústreďuje na vnútorný rast, podporu a prijatie medzi kolegami a priateľmi.

Od kariéry hlavnej postavy Kono Etsuko sa divák mohol veľa naučiť. Napríklad nevzdať sa svojho sna, ale vždy si pamätať, že každý z nás má viac ako jednu cestu, takže nemusí trvať len na jednej možnosti príliš dlho, ak zlyháva a treba si dokázať nájsť naplnenie aj v niečom inom. Dráma ukázala prácu vo vydavateľskom dome. Prišlo mi smutno z toho, ako mravčia práca oddelenia korektúry bola sťažka povšimnuteľná, ale akonáhle sa udiala chyba, bola to ich chyba. Takže dráma učí, že za každou verejne viditeľnou prácou je kolektív ľudí, ktorý nie je vidno, ale zaslúži si ocenenie. Preto som bola nadšená, keď sa Yukito Orihara (Masaki Suda) rozhodol napísať knihu o profesiách, ktoré sú potrebné, ale nezískali dostatočnú pochvalu. Čo som si ešte užívala na dráme boli exteriéry a zábery na scenériu. Japonské prostredie bolo nádherné.

Ishihara Satomi je nádherná. Videla som ju už v mnohých drámach a v každom prípade skvelo vdýchla život svojej postave. Všetky jej scény boli uveriteľné a jej výrazy boli skvelé. Kono Etsuko je ukázaná ako múdra, pohotová, zapálená pre prácu a extrémne úprimná a zábavná. Taktiež je netaktná, ale ako dráma pokračuje, je to lepšie. Páči sa mi, že aj keď nedostala prácu snov, naďalej bola oddaná svojej práci, ktorú si stále viac vážila. Neodrádza ju ani to, keď ju niekto podceňuje, a jej veselá povaha nenechá nikoho chladným. Vždy, keď bola z niečoho nadšená, začala rozprávať vysokým hlasom. Taktiež bola zaujímavá pre svoju módu. Jej herecký partner Masaki Suda bol impozantný. Vždy bol k sebe úprimný a žil pomalým tempom svojou cestou. Veľa premýšľal, bol vyspelý a pokojný. Nedokázal sa hnevať. Túto situáciu možno vidieť, keď sa k nemu nasťahuje nová editorka, ktorá u neho ostáva do neskorej noci, robí nepotrebné veci a odísť musí až sama po tom, čo sa cíti nepríjemne. Čo sa mi páčilo, že sa dokázal rýchlo ospravedlniť Etsuko, keď ublížil jej citom.

Treťou dôležitou postavou bola Morio Toyoko (Tsubasa Honda), ktorá spôsobovala zmiešané pocity a divák bol voči nej skeptický. Spočiatku sa na Etsuko pozerala zhora, ale dokázala sa v jej dome cítiť príjemne. Keď som zistila, že muž, s ktorým je vo vzťahu, je ženatý, bola som zmätená a nepáčilo sa mi to. Ako však dráma postupuje, divák chápe Morio stále viac. Jej vnútro prechádza rastom a vývojom. Keby bol scenár iný, stala by sa typickou jednorozmernou vedľajšou postavou, ale som rada, že toto klišé tu nenastalo. Ako dráma postupovala, skôr ako na Etsuko sa zamerala na seba. Uvedomila si, že by mala milovať samú seba a prestať závidieť svojej kolegyni, a bola srdečnejšia. Ďalšou vedľajšou postavou je Kaizuka Hachiro (Aoki Munetaka), s Etsuko pôsobili ako starí manželia. Ona ho nazývala chobotnica a on ju Kou Etsu. Niektorým sa môže zdať otravný, ale je to dobrá postava. Ako editor sa zaujíma o spisovateľov a snaží sa, aby všetko dobre dopadlo. Snažil sa o to, by Yukito napísal knihu. Keď stretol spisovateľa, ktorý sa predtým sklamal, povzbudil ho a pomáhal mu. Ostatné úlohy tiež priniesli do drámy svoj šarm a spríjemnili ju.

Vo všeobecnosti je to dráma, ktorá prináša pozitívne pocity a inšpiruje. Jej pozeranie vás urobí šťastnými. Nebola to nepotrebná dráma, dej išiel plynulo a dobre. Skutočne odporúčam. Spomeňme piesne na záver. Na začiatku drámy znela pieseň 12-gatsu no Ame speváčky chay, na jej záver zas Heaven’s Door Hi no Ataru Bashu speváčky Kanny Chise. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU. Dráma získala v roku 2017 voľné filmové pokračovanie Jimi ni Sugoi! Koetsu Garu Kono Etsuko Special. Príbeh nemá len japonskú verziu, existuje aj čínske dramatické spracovanie Standing in the Time z roku 2019.