Recenzia: Colorful Life: My Androgynous Boyfriend sa snaží dotknúť tém, ktoré sú naďalej niekde tabu

Japonská dráma s týmto dlhým názvom sa zaoberá témami, ktoré sú inak v spoločnosti tabu. Sú to zaužívané rodové stereotypy, homosexualita či móda, ktorá nepozná pohlavie. Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Wako Machida (Ai Yoshikawa) pracuje ako editorka v magazíne, ktorý uverejňuje mangy. Zameriava sa na prácu a nemá čas starať sa o seba a o prostredie, v ktorom žije. Jedného dňa sa do jej života vráti spolužiak zo strednej školy Meguru Soma (Rihito Itagaki), ktorý sa rád zdobí a obklopuje peknými vecami. Okolie si ho často pre jeho tvár a pôsobenie mýli s dievčaťom. Meguru pracuje pre obchod s módou a aj ako model. Títo dvaja, aj keď sú odlišní, sa do seba zaľúbia a začnú mať spolu vzťah.

Dráma Colorful Life: My Androgynous Boyfriend/Colorful Life: Genderless Danshi ni Aisareteimasu pochádza z roku 2021. Má 10 častí, každá z nich trvá niečo cez 43 minút. Natočená je podľa rovnomennej mangy od Tameko. Ide o sviežu a nenáročnú drámu, ktorá odkrýva spoločensky stále nie veľmi prijateľné témy. Základom drámy je, že Meguru sa oblieka a správa podľa vnútorného presvedčenia, čo práve prežíva, a nie podľa pohlavia, ktoré mu bolo pri narodení určené. Rád nosí volány, oblieka sa do jasných farieb, maľuje si nechty, líči sa a je veľmi roztomilý. Toto je jediná časť, v ktorej je dráma svieža a progresívna. Prečo by muž nemohol zašiť sako? Prečo by žena nesmela nahlas rozprávať o svojej menštruácii a prečo by muž nemohol žene kúpiť vložky? Prečo by sa osobnosť ženy mala merať podľa toho, ako má upratané a či vie variť? Prečo by len muž mal ochraňovať dievča?  

Hlavným párom v dráme je Wako a Meguru. Zoznámili sa ako spolužiaci na strednej škole, keď bol Meguru šikanovaný za to, že v ňom bolo niečo ženské a nezaujímal sa o tradičné mužské veci. Zastávala sa ho spolužiačka Wako, ktorá v ňom videla roztomilého chlapca a pomohla mu stať sa človekom, akým je v dospelosti, vďaka čomu sa Meguru na Wako naviazal. V dospelosti sa dvojica náhodne stretne. Ide o fotenie pre josei manga magazín, v ktorom Wako pracuje, a Meguru je pomocník pre absolútne narcistického modela Kiru (Ren Kiriyama). Kira je opak Meguru. Oblieka sa do čiernych a tmavých šiat a znova ide o muža, ktorého netrápia rodové stereotypy, správa sa namyslene a chladne, až do okamihu, kým nestretne 45-ročnú šéfredaktorku Asahi Tetsumoto (Miki Mizuno), ktorá má jeho správania po krk. Jej chlad a nezáujem o jeho ego spôsobí, že sa do nej Kira zaľúbi. Kým prvý pár je vo vzťahu od prvej časti, druhý pár si touto fázou prechádza celou drámou.

Bolo veľmi chytrým krokom pridať druhý pár, ktorý sa v mange nenachádza. Je to dobré z toho dôvodu, že divák prirodzene viac inklinuje k láske, ktorá sa len rodí a ku ktorej sa predstavitelia musia prepracovať. Keď máte pár, ktorý spolu chodí už v dvadsiatej minúte prvej časti, uznajte, rýchlo vás to začne nudiť. Vzťah týchto dvoch prichádza pomaly a trvá im to veľkú časť drámy. Zároveň Kira prináša do drámy komický prvok, keď sa po zistení, že sa zaľúbil, správa ako klaun alebo lepšie povedané, pozeráte sa na postavu, ktorá sa omylom z anime dostala do drámy. A potom je tu realistická Asahi, ktorá má po krk jeho ega a snáh flirtovať s ňou, takže mu vrazí päsťou do brucha. Kira to nepochopí, a tak sa Asahi musí zmieriť, že jej nedá pokoj. A z týchto dôvodov druhý pár zatienil hlavný pár. Hlavný pár na mňa pôsobil ako brat so sestrou alebo minimálne, že ide o platonickú lásku z jeho strany. Čo ma mrzí, dráma nedovoľovala ostatným postavám zažiariť, keď si divák potreboval od nich oddýchnuť. Určite za zmienku stojí riaditeľ Masami Sakai (Oideyasu Oda), ktorý plnil veľmi humornú postavu. On nebol zámerne vtipný. On sa tak rozkrikoval a rozhadzoval rukami, že bol vtipný. Najviac ho hneval nový zamestnanec Yamato Amaji (Kenshin Endo).

Poďme si povedať niečo o hereckých výkonoch. Ai Yoshikawa je veľmi talentovaná herečka, ktorá dokázala skvelo stvárniť emócie prirodzeným spôsobom. Itagaki Rihito sa na túto postavu veľmi hodil. Pôsobil na mňa aj s prejavom, ako keby vyskočil z mangy. Mizuno Miki ako šéfredaktorka ukázala, že ženy majú svoju páru a gráciu, ktorá nie je limitovaná vekom. Spolu s Kirom ukradla drámu. Kiriyama Ren si vyžiadal takmer celú drámu svojím výzorom, pôsobením, dialógmi, humorom a ľúbostnou linkou s Asahi. Neverím, že niektoré scény dal na prvú ostrú. Nagato Takato ako Yuu-tan je perfektný moderátor pre detské programy, večne usmiaty a hravý muž, ktorý však skrýva temnotu v duši. Veľmi túžil po tom, aby Meguru neuspel. Nebol zápornou postavou, len nešťastným gayom, ktorého v škole vyoutovala spolužiačka a on sa stal terčom šikanovania. Neskôr však s pomocou hrdinov v dráme objaví farebnosť sveta a života a pridá sa k tímu. 

Stručne povedané, ide o drámu, ktorá diváka učí vážiť si individualitu a všimnúť si, že svet je farebný a sú v ňom ľudia, ktorí nezapadajú do štandardných vzorcov spoločnosti, ktorá tieto vzorce vytvorila ako ideál. Naopak, rozmanitosť prináša krásu života. Koniec drámy je úsmevný a pohladí na duši. Dráma plná farieb je pre každého s otvorenou mysľou a srdcom. Soundtrack bol výborne použitý, aby zdôraznil významné či vtipné udalosti. Za zmienku stojí pieseň na konci každej časti. Ide o skladbu Question dua Amber’s. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.