Recenzia: The Full Time Wife Escapist ponúka pohľad na kultúru vzťahov súčasného Japonska

Predstavte si, že máte vysokú školu, ale nemáte poriadne zamestnanie a ani priateľa. Rodičia vám dohodia upratovaciu službu pre muža, s ktorým uzavriete pracovné manželstvo. Taký je príbeh nasledujúcej japonskej drámy, o ktorej si povieme niečo viac.

Mikuri Moriyama (Yui Aragaki) je 25-ročná žena, ktorá má síce vyštudovanú vysokú školu, ale žiadne uplatnenie. Živí sa tak, že pracuje vo firmách na polovičný úväzok. Jedného dňa dostane výpoveď. Nemá priateľa. Každý deň má pocit, že nie je potrebná. Jej otec Tochio Moriyama (Takashi Ukaji) a matka Sakura Moriyama (Yasuko Tomita) sa už nemôžu na osud svojej dcéry pozerať a dohodia jej prácu domácej. Jej zamestnávateľom je 36-ročný Hiramasa Tsuzaki (Gen Hoshino). Ide o seriózneho a slobodného muža, ktorý sa denne ponáhľa do práce. Séria udalostí, ktoré po ich zoznámení nasledujú, spôsobia, že pár uzavrie pracovné manželstvo. Prirodzene sa do seba zaľúbia a ako čas uteká, stávajú sa im rôzne nedorozumenia a výzvy, ktorým čelia, aby dokázali pochopiť vlastné pocity voči jeden druhému.   

Dráma Nigeru wa Haji da ga Yaku ni Tatsu/The Full Time Wife Escapist vznikla v roku 2016 na motívy rovnomennej mangy autorky Tsunami Umino. Má 11 častí, každá trvá 54 minút. Táto dráma bola krásna a pôsobila ako svieži vánok, preto sa nečudujem, že sa manga stala veľmi populárnou v Japonsku a na Taiwane. Nie je to strelená romantická dráma. Napriek tomu, že sa tu vyskytuje veľa komických a smiešnych okamihov, niektoré situácie zachádzajú do melodrámy. Herecké prevedenie rôznych typov scénok nebolo vôbec neprirodzené. Dráma poskytuje veľa výrokov až návodov na lásku a vzťahy. Postavy sú ucelené a unikátne. Už hlavná hrdinka Mikuri príliš o všetkom premýšľa a často robí krok vedľa. Napriek tomu, že vyštudovala vysokú školu, v živote nemá úspech. Aj v jej ľúbostnom živote došlo k odmietnutiu. Je niekým, kto chce byť niekým chcený, potrebný, kto ju ocení a u koho hľadá pocit bezpečia. Z toho dôvodu sa zaľúbila do stoického Hiramasu, ktorý ju pochváli za to, ako sa stará o domácnosť a kto jej venuje uznanie, po ktorom tak veľmi túžila. Čo sa týka Hiramasu, ide o muža, ktorý vždy vedel, že nie je populárnym mužom a zmieril sa s tým, že navždy bude sám. Má problémy so sebavedomím a pred láskou uteká tým, že si hovorí, že lásku nepotrebuje. Z toho dôvodu, keď sa pred ním objaví roztomilá Mikuri, sa spočiatku citom bráni, aby nebol sklamaný, že ho Mikuri nakoniec odmietne. Buď v postave Mikuri, alebo Hiramasu sa môže spoznať každý. Každý v určitej etape života prežíval alebo stále prežíva to, čo oni.

Najviac pozornosti v dráme získal Gen Hoshino. Mnohí diváci sa s jeho postavou dokázali stotožniť. Je mnoho ľudí, ktorí si myslia, že nie sú pekní, nemajú vysoké sebavedomie a ktorí sa boja, že ten, kto sa im páči, bude mať záujem o niekoho iného. Gen svojej postave vdýchol uveriteľný život. Herectvo Yui Aragaki je roztomilé, vždy vyčaruje úsmev na tvári. Dráma sa v podstate celý čas zaoberá chémiou a budovaním vzťahu medzi hlavnými postavami. Sleduje to, ako dvojica skrýva pred svojimi priateľmi a rodinou, že sú manželia. Dôvod, prečo sa vzali, mi príde nelogický, ale nachádzame sa v japonskej dráme, tam konanie nemusí mať logiku. Zaujímavosťou zo zákulisia je, že láska medzi Genom Hoshinom a Yui Aragaki sa neodvíjala len pred kamerou. Láska sa zrodila aj medzi samotnými hercami a dnes sú manželmi aj v reálnom živote. Dráma je veselá, i keď sú okamihy, hlavne ako sa blíži záver, ktoré jemne nudia.

Dráma je skvelá pre spoznávanie kultúry súčasného Japonska. Nájdeme tu trend tzv. soushokukeidanshi (termín používaný pre japonských mužov, ktorí prejavujú takmer nulový záujem o manželstvo alebo o to byť asertívny vo vzťahu, nemajú záujem ublížiť niekomu alebo aby im niekto ublížil), bankon (termín používaný pre uzavretie manželstva v neskoršom veku) či oyakoukou (termín označujúci rešpekt ku rodičom, prejavovanie im vysokej úcty a konanie vecí pre nich). Dráma sa zaoberá úlohami mužov a žien v japonskej spoločnosti, hodnotou a šťastím žien v domácnosti, percentom homosexuálov v Japonsku, pracovnou dynamikou, kolektivizmom či tzv. job huntingom (zháňaním si práce vo veľkom). Dráma sviežo odzrkadľuje každodenné myšlienky, vzťahy, dynamiku a ideály Japoncov. Hudba bola po celý čas zaujímavá. Znova spomenieme pieseň, ktorá znie na záver, je to Koi od Gena Hoshina, ktorý sa živí nielen herectvom, ale je predovšetkým spevákom. Túto drámu jednoznačne odporúčam. Pre jej svieži dej, pre jej humor, pre jej spoznávanie japonskej kultúry. Kto by mal málo, môže si pozrieť špeciálne filmové voľné pokračovanie Nigeru wa Haji da ga Yaku ni Tatsu: Ganbare Jinrui!, ktoré vzniklo v roku 2021, kde môžete sledovať, ako si dvojica poradí s výchovou malého bábätka. Drámu si môžete pozrieť s anglickými titulkami TU, voľné pokračovanie TU.