Recenzia: Seisei Suruhodo, Aishiteru približuje príbeh ženatého muža, ktorý našiel svoju spriaznenú dušu mimo manželstva

Japonskú drámu Seisei Suruhodo, Aishiteru v čase vysielania niektorí diváci bojkotovali. Rozpráva príbeh o ženatom mužovi, ktorý šťastie a lásku našiel v mimomanželskom vzťahu.

Kurihara Mia (Takei Emi) pracuje na oddelení pre styk s verejnosťou značky šperkov Tiffany & Co. Pracovať so šperkami bol jej sen už odmalička. Jedného dňa počas služobnej cesty stratí svoj zásnubný prsteň, ktorý jej venoval jej priateľ Yamashita Youta (Takahashi Mitsuomi). Prsteň nájde s pomocou muža, ktorý tam práve prišiel meditovať. Mii odľahne, že prsteň našla, ale s ponukou na svadbu váha. Jej snúbenec jej totiž dal podmienku, že sa s ňou ožení, len ak odíde zo svojej milovanej práce. O niekoľko dní neskôr Mia náhodne vrazí do muža, ktorý jej pomohol prsteň nájsť. A nie je to nikto iný ako nový zástupca riaditeľa v spoločnosti, kde Mia pracuje, Miyoshi Kairi (Takizawa Hideaki). Ten ju v jej práci podporuje. Netrvá dlho a Mia sa doňho zaľúbi a on cíti lásku ku nej. Nastáva však jedno veľké ALE. Kairi je ženatý a jeho manželka Miyoshi Yuka (Kinami Haruka) sa svojho manžela (alebo skôr postavenia) rozhodne odmieta vzdať.

Dráma Seisei Suruhodo, Aishiteru/Love Catharsis bola natočená v roku 2016. Má 10 častí, každá trvá 45 minút. Dráma vznikla na motívy rovnomennej mangy autorky Miyuki Kitagawa. V čase vysielania dráma vyvolala búrlivé vášne a niektorým japonským divákom sa nepáčilo, ako sa tu glorifikuje nevera. Ide o celkom dobrú drámu, ktorá nie je úplne typická, a čudujem sa, že kritickým okom konzervatívneho Japonska prešla. Nie je to najlepšia dráma, akú divák videl, ale jej príbeh je skutočne realistický. I keď niektoré pasáže prebiehajú do jemného klišé a miernej nudy. Napriek rozhodnutiam, ktoré Mia urobila (vzťah so ženatým mužom, toxický vzťah so snúbencom), dokáže divák s Miou súcitiť. Tieto rozhodnutia sú totiž aj veľmi reálne a určite sa mnohí diváci v niektorých situáciách našli, aj keď si nemôžem pomôcť, ale jej vzťah so ženatým mužom je idealizovaný.

Mia je prezentovaná ako žena s mnohými danosťami a ktorú má každý okolo nej rád. Avšak až do momentu, kým sa neprevalí, že žije vo vzťahu so ženatým mužom. Jej naivný optimizmus a nákazlivý úsmev si získa srdce každej mužskej postavy v dráme. Jej oddanosť firme a vzťahu je skutočne obdivuhodná. Napriek Kairiovej manželke je presvedčená, že vzťah s Kairim je skutočná láska. Kairiho som predovšetkým ľutovala. V živote urobil zlé rozhodnutie, na ktoré doplatil. Pri niektorých situáciách radšej strčil hlavu do piesku, ako by sa im mal odvážne postaviť. Emi Takei a Takizawa Hideaki vytvorili roztomilú dvojicu, no niekto tam chémiu nemusí vidieť. Je zaujímavé sledovať Miu a jej rozhodnutia. Má na výber tajný vzťah, v ktorom sa musí skrývať a v ktorom jej priateľ nie je po jej boku vtedy, keď ho potrebuje, nemôže mu zavolať či napísať slobodne, alebo si môže vybrať vzťah bez záväzkov s mužom, ktorý je pozitívny, zábavný, stará sa o ňu, je tu vždy pre ňu a rozosmieva ju. Je to jej kamarát Ryo Miyazawa (Nakamura Aoi). Skúste uhádnuť, koho si Mia vyberie. Áno, presne toho. V kontraste s Miou je Kairiho manželka zobrazená ako zlo. Jej pasívne agresívne výroky znepokojujú vždy Miu a aj divákov. Je nepredvídateľná a nedá sa s ňou vydržať. A vie toho viac, ako by si niekto myslel.

Drámu sa snažili oživiť Miine kamarátky – Akari Masaki (Erena Mizusawa) a Chiaki Miyama (Reina Triendl). Kým Akira dohovárala Mii, že posvätnosť manželstva by mala byť rešpektovaná, a tým pádom by nemala vo vzťahu so ženatým mužom pokračovať, Chiaki Miu povzbudzuje, aby bola v láske odvážna, išla si za svojím šťastím bez ohľadu na to, čo hovorí spoločnosť. Zaujímavú úlohu má majiteľ baru Izakaya Naokiho, ktorého hrá Genking. Genking je japonská módna ikona a zanietený predstaviteľ bezrodovej módy. Hovorí o sebe, že nemá rod. V dráme plní úlohu akéhosi mediátora medzi dievčatami a snaží sa, aby sa Mia rozhodla sama. Páči sa mi, ako dráma zobrazuje aj takýto pohľad na problematiku, na morálnu etiku. Ide o melodrámu, takže vyslovene vtipné dialógy sa tu nenachádzajú (aj keď určite sa usmejete nad Kaitovou imaginárnou gitarou a jeho strachom z pavúkov či Miiným spevom počas karaoke). Drámu si môžete zo zvedavosti pozrieť. Či sa k nej vrátite viackrát? Skôr nie ako áno. Ale dala by som jej šancu. Na záver každej časti znie veľmi príjemná pieseň Bara No You Ni Saite Sakura No You Ni Chitte speváčky Seiko Matsuda. Drámu si s anglickými titulkami môžete pozrieť TU.